Renesans
Renesans
Steve Maudrame © 2017
Mwa Luka, set-an, mo pou rakont zot mo zistwar. Napa zistwar “Enn zour
dan enn peyi, enn prins ek enn prinses” me plito “enn zour lor enn ti zil
Moris, dan enn lakaz an tol, kot manze parfwa rar, kot diri nwaye dan bouyon
nou manze”. Enn lavi bien simp kot pena okenn falbala, tam-tam ou la faya kouma
bann-la dir. Souvan nou ti tann zot amize, nou ti tann boner ki zot ti fer
resanti. Me nou, nou ti zis nou ek nou mem. Anfin sa li mo realite. Mo sel
zanfan dan lakaz, mo papa al trase tou le gramatin. Linn fini sorti avan ki mo
leve, mo mama li res dan lakaz, gramatin fer louvraz, an mem tan okip mwa, kwi
manze, okip zardin, okip zanimo. Mo pa al lekol, mo ledikasion se mo mama ki
fer li. Monn aprann konte parski mo bizin kone komie poul nou ena parski mwa ki
responsab ramas zot dan aswar.
“Nou ena douz poul Luka, pa bliye, to bizin kont zot avan to ferm zot dan kazot” mo mama tou letan
repet mwa sa.
Mo lakaz mo bien kontan li. Kot mo reste pena boukou dimoun. Nou lakour
impe gran me nou lakaz pa telman. Kan lizour mo pa kontan res andan parski fer
tro so. Mo baz li anba pie lafours ki tom zis divan nou laport. Samem premie
kitsoz mo kontan admire kan mo leve dan gramatin. Soley pe zwe dan so bann
brans ek feiyaz. Kan li ti ariv bien lao dan lesiel, ena enn gro lombraz ek
gagn bon ler anba pie-la. Se mo mama kinn donn mwa gou sa baz-la. Kan mo ti enn
baba li tiamenn mwa anba pie sak fwa ki mo gro plore. Li dir mwa sel plas ki mo
ti pe res trankil ek la mo ti kapav dormi lontan.
Zis apre pie lafours la ti ena enn larivier. Li ti touletan ena dilo ki
koule. Zame pa ti sek. Mo papa inn reisi fouy enn transe depi larivier-la pou
vinn ranpli enn basin dan nou lakour. Sa mem dilo nou ti pe servi pou bann
zanimo, ek aroz nou zardin. Tou letanto kan soley ti bese mo mama ek mwa nou al
dan zardin. Li trap pios pou tir tou bann move lerb ek mwa mo al rod dilo dan
larozwar ek mo koumans aroz platbann par platbann. Nou ti fier parski rekolt ti
pe paret bon sa kou-la. Noun plant karot, bred tom pous, leti, sousou, ziromon
ek brinzel. Nou ti vey lor sa plantasion-la kouma de solda pe gard enn trezor
larenn.
Impe pli lwin dan karo ti ena bann pie ki pran impe plis letan. Nou ti
ena enn kwin pou manioc, patat ek may. Nou lazourne ti fini dan karo ziska ki
mo papa rantre. La, nou tou al binye ek nou pran plas pou manze. Zordi meni:
diri bouiyon bred sousou rougay touni. Repa-la ti pas dan trankilite. Ek kouma
tou dimoun fini, mo dernie travay koumanse: al lav lasiet. Deor dan nwar ek zis
lalimiyer lalinn ek enn lalamp petrol mo degaze lave. Enn zafer intrig mwa sa
swar-la. Pie lafours pa ti trankil ditou. Li ti pe koumans bouz brit. Divan ti
pe fatig li. Ler mo get lao lor montagn, enn lepeser niaz nwar inn bare. Mo
rantre ek mo dimann mo papa:
“Pa, deor divan inn lev enn kou, loder later pe leve ek niaz nwar pe
vinn lor nou. Ki pe arive?”
Li res dan so silans, kouma li abitie, me so regar sanze, dekonserte ek
desanpare. Li sorti ek get lao montagn.
“Enn gro lapli pe kraze lor montagn ek nou pa pou tarde pou gagn li nou
osi. Mo get deor seki bizin ramase. Twa ek Luka ferm tou laport, lafnet ek
prepar bann bol bake parski dilo pou swinte.”
Kouma bann solda inn gagn zot direktiv mo mama ek mwa nou degaze ferm
partou ek organiz seki bolom-la inn dir fer. A penn li rantre ek ferm laport ki
nou tann lapli kraze. Li koumans bien dousman tok-tok, kalang-kalang. Apre li
vinn kouma dir enn mitrayet lor nou tol. Lesiel nek vomi sa lapli la, kouma dir
li ti ankoler, kouma dir li ti pe kriye telma li tini sa pwa-la lor so leker.
Enn la nwit sa inn ale. Nou pann kapav dormi. Ti ena enn silans dan lakaz
malgre tapaz la pli. Enn silans dan nou leker parski nou ti konpran ki pe pase
deor. Divan pe engouf li dan sak fant nou lakaz. Sa ti pe kre bann son ki ti pe
fer mwa per. San bizin gagn linstriksion, sakenn ti pe devid bol ou kivet ki ti
divan li. Premie fwa monn viv sa silans-la. Kouma dir lamor pe pase deor ek nou
ti pe bizin res trankil pou ki li pa tann nou.
Mo pa kone ki ler monn gagn somey me ler mo leve lakaz ti vid. Mo
galoupe mo al rod mo bann paran ek ler mo sorti mo trouv mo papa so de lame lor
so latet. Mo mama zis deriyer li inn asiz anba so figir dan so lame ek li pe
plore. Mo get otour ek mo leker desire, mo santi enn boul lor mo lestoma ki
mont ziska dan mo lagorz. Lariviyer inn sorti depi so kour normal, linn grosi
ek dilo ti pe desann avec gro presion. Nou karo osi inn anba dilo, tou nou
zefor inn anba dilo. Pou bizin rekoumanse. Mo trap zepol mo mama, li vire li
get mwa. So de lizie inn rouz, so larm pe res koule. Li may mwa ek li plore. Mo
santi saler so larm koul dan mo ledo. So labous poze lor mo zepol esey touf sa
kriye lakoler ki rezonn dan so lagorz.
“Nou pou bizin rekoumanse, me avan tou bizin atann dilo retir li” mo
papa so bann premie mo. Li dir sa san mem enn regar lor nou. Li kone ki travay
mons pe atann so fam ek so piti. Ki douler ena dan nou leker parski noun pas
boukou letan pou ki sa zardin-la vinn seki linn vini. Linn trouve ki lamour nou
ena pou sa later-la. Koneksion ki nou ti ena kan nou de lame pe trafike dan
later, aras bann move-zerb, dres bann platbann ek kontanple bann fey ki pe
grandi.
Mo mama ek mwa noun res kat zour san fer nanye. Kouma dir kitsoz inn
mor dan nou. Mo ti nepli anvi al anba pie lafours. Mo res la, lor padport ek mo
get dilo la retir li dousma-dousma. Mo rapel zour ki tou sanze pou mwa. Sa zour
la lariviyer ti repran so plas, delo ti fini sek partou, nou pa ti ankor tir
ban legim mor-la. Later-la ti pe atann nou, atann nou bann kout pios pou refer
so lafas. Me kouraz nou ti napli ena. Sa zour-la, zis avan soley al dormi mo
remark ki lesiel ti ena enn ton
rouz-oranze. Kouma dir ti ena enn dife kinn alime lot kote pie lafours. Monn
res lontan admir sa tablo-la ziska inn ler pou rantre ek ki lesiel inn retrouv
kouler lanwit. Sa swar-la monn manze
trankil, pa kapav gronye parski pa ti ena nanye pou fer enn kari serye.
Meni ti diri briye dan dizef. Monn al dormi avek enn gran vid dan mo-mem. Mo
nepli anvi nanye. Somey trape san okenn rev.
Dan mo somey, mo santi bann ti le dwa gidi mo lipie. Mo leve ek mo get
dan lasam. Mo ti krwar mo mama kinn lev mwa, parski ti so labitid pou lev mwa
koum sa. Me ti ankor nwar dan lasam. Personn pa ti ankor leve. Mo realonze. La
mo santi enn lame ki trap mo lipie ek sakoy li. Ler mo gete mo trouv enn ti
lame avec bann ledwa bien long. Monn soke ek mo asiz lor lili. So latet koumans
paret lerla mo dekouver li. Premie kou mo pa ki oule krwar me li ti divan mwa
ek mo pa pe reve. Li ti preske mem oter ar mwa. Enn figir bien larz, so lizie
ti mari zoli, bien gran ek kouler ver, preske flio. Li pa ti ena nene me zis de
ti fant. Enn ti la bous ki sanze pou donn mwa enn gran sourir kouma mo get li.
Li ti kouma enn zanfan. So la peau ti enn ton kwivre mat. Li pa ti ena linz lor
li. Zafer ki ti plis intrig mwa ler mo pe devizaz li depi lao ziska anba se ki
so lipie ti ena zis trwa zortey. Ek ler li anvoy so lame, kouma dir pou invit
mwa pou enn dans, mo remarke ki so lame osi parey, ti ena zis trwa ledwa. Zot
ti finn ek bien long ek so zong ti epe ek ron. Li pa ti koze, linn res la avek
so gran sourir ek so lame ki linn avans ver mwa ek pe atann mo repons.
Dan silans lanwit, mo santi so lavwa koz dan pli profon mo-mem.
“Vini! Swiv-mwa! Na pa bizin per”
Lerla mo trap so lame. Mo desann lor lili ek mo poz mo de lipie. Li
dibout an fas ek mwa. Li get mwa dan mo lizie. Mwa mo pa pe kapav anpes mwa
admir so regar. Enn sourir sintiye lor nou de figir. Li kol so fron ar pou mwa
ek li pran enn bon lesouf. Seki mo rapel, se so ban bout li pie ek ledwa
koumans eklere, kouma bann glob dan lakaz. Linstan apre san ki mo realize, monn
retrouv mwa deor anba pie lafours. Deor ti pe fer fre ek enn labrim inn leve.
Linn fer enn nap partou kouma sa bann niaz ki ti rekouver montagn. Li ti ankor
pe trap mo lame. Li invit mwa get lao. Lesiel ti nwar ek bann zetwal ti pe
briye kouma zame monn trouv zot briye. Dan mo lakontantman mo santi enn bann
gidi anba mo lipie. Li get mwa ek li riye ek sa ki li pronons enn mo, mo tann
li dir mwa:
“Bann lerb pe resanti to lazwa, ek zot ousi pe kontan. Zot maniyer
mem-sa. Zot kontan pran nou par sirpriz”
“Nou ? Zot a plizir ?” mo dimann-li. Ek mo abriti parski okenn mo pann
sorti par mo labous.
“Kan mo dir nou, se tou seki mars so sa later. Apre to pou abitie ar
nou mod kominikasion” apre sa li kas enn gran riye.
“Ki to ete? Kot to sorti ?”
Lerla li koumans rakont mwa so lekzistans. Li pena nom, li ekziste, se
sel kitsoz ki li kone. Li ena enn fonksion presi; vey lor sa parti later lor ki
linn ne la. Li trouv lizour ena bien lontan li mem pa kapav dir komie letan.
Me, depi linn ne li kone ki travay li ena pou fer. Okip sa later-la avek tou
seki pouse lor la, tou lavi ki enalor sa later-la ena so valer ek li responsab
pou vey a lekilib ki ena ant sak kreatir ek plant.
“Me ki fer tonn finn rod mwa? Ki mo rol ladan?”
“To kone, tou kreatir ek plant ki lor sa parti terin-la kone kouma twa
ek to mama zot ena lamour pou sa later-la. Kouma zot trase pou ki lavi sorti
depi lagrin ziska li zerme ek donn fri. Tou le zour nou get zot partisip dan sa
sikl-la. Zot inn konn lapli, zot inn konn perdi tou zot plantasion ek zordi zot
bien trist. Noun santi ki to nepli anvi kontinye. Me to bizin rekoumanse. To de
lame inn fer pou travay later. Ek... lavi pe atann twa.”
“Me kouma? mo nepli anvi nanye”
“To rapel avan to al manze lesiel ti sanz kouler ? zisteman inn ariv
ler pou nou rezwir, pou nou les eklat nou lazwa!”
“Ki lazwa? partou inn mor!”
“Mo remersie lanatir ki permet nou rekoumanse, parski li importan. Tou kitsoz
zame al dapre plan. Ek sovan kan pe al tro traver lerla mem ena bann evennman
ki ramenn nou lor bon sime ek nou kapav repran la rout.”
“Mo pa pe tro konpran seki to pe rod dir”
“Li simp, parfwa bizin ena dezord pou ki trouv lord, dezord-la li arive
pou enn bon rezon. Nou bizin par per pou
rekoumanse parski lavi li enn larou ki tourne.. Nou lafors li dan sa lesperans
ki tou kitsoz pou rant dan lord.”
“Me noun perdi letan ar tou sa kiltir-la ek zordi nepli ena nanye, mo
nepli ena kuraz pou real trap pios.”
“Pa bliye sa don ki to ena dan twa, avek to de lame to kapav redonn
lavi sa later kinn defigire, later kinn perdi so valer, to kapav redonn li so
dinite. Bon ase koze, noun vinn rod twa pou invit twa dan nou festivite ek inn
ler pou amize”
“Ki festivite?”
“Be, sa koumanse zordi, ek nou ena trwa zour pou selebre lavi, parski
lavi pe revini.”
San ki mo atann li trap mo lame ek koumans galoup dan lerb. Zame mo pa
pou bliye sa sansasion kinn pran mwa-la. Mo santi enn lazwa enorm ki gonfle dan
mo leker. Kouma dir enn pie lafors inn plante dan pli profon mo mem ek so
lagrin inn zerme an tout vites ek li exploze pou fer grandi so bann brans ek
fey. Mo santi tou sa la deploye an mwa, kouma so bann rasinn ki al dan
profonder later. Li travers mo lagorz ek mo tann mwa kriye “we!”. Nou ti pe
galoupe, mo pa kone kot li ti pe amenn mwa me mo ti pe swiv. Lerb ti impe ot ek
mo santi zot karess lor mo lebra. Zot laroze kalme mo douler, mo bann
apreansion, mo koler, ek fer mwa revinn sa zanfan ki mo ti bizin ete. Pou enn
moman mo dekouver linonsans mo lanfans.
Nou ti pe al telman vit mo pa reisi kone kot noun pase ni kot nou ete.
Ler li arete mo remarke ki tou sa vites noun galoupe, mo mem pa esoufle.
“kot nou ete? Ki to pe montre mwa-la?”
“vini ek fer kouma mwa, swiv-mwa ek fer parey koma mwa. Mo pou prezant
twa gran-mer sa later-la. Li ena bokou pou rakonte. Ek nou vinn rod so
benediksion avan nou demar nou fet.”
Li mars ankor enn vin-met pli divan ek li aret divan enn gro pie lakol.
Pie-la ti telman gro ki so bann brans ti pe kares later. Dan klarte lalinn mo
remarke ki li ti ena boukou boul lakol lor li.
“to sir to pena enn nom? Pou mwa bien difisil pou kominik koum sa.”
“non”, li dir avek enn gran sourir, “rod enn pou mwa”
“ti-ver, akoz kouler to lizie”
“haha, enn mari nom sa, me li zoli”
Mo swiv Ti-Ver ek li avans brans pie lakol ek nou retrouv nou anba
kouma dir enn latant. Later anba ti prop kouma dir enn dimoun inn vinn netwaye
avek enn balye koko. Ti-Ver koste avek pie-la ek may so tron. Li dir:
“Bonswar Mama Kol, inn ler pou large”
Ti-Ver fer mwa sign pou vini ek repet seki li finn fer. Mo fer parey ek
ler mo fini mo santi son tron bouze dan mo lebra. Mo dekale, ek mo vinn deriyer
Ti-Ver. Mo leker bat san mil a ler. Mo ti kamarad so sourir touzour osi gran
lor so figir. So leksitasion monte ek li koumans danse kan bann brans-la bouze.
Zot remonte ek bann grap lakol koumans paret. Enn par enn, zot koumans sintiye.
Zot vinn parey kouma bout ledwa Ti-Ver kan linn vinn get mwa kot mwa. Zot briye
kouma bann glob. Ti fer mari kler anba Mama Kol. Enn labriz leve ek pas anba
Mama Kol ek pous for dan tou direksion, kouma dir linn pran tou lalimiyer ki ti
ena ek al ramenn sa sak kwin bwa.
“Aster nou koumanse, rest lamem ek ouver to lizie ek to zorey. Sak boul
reprazant sak espes lor nou later. Li reprezant laflam ki ena dan zot. Sakenn
ena enn labrez ki pe atann kout van pou li rekoumanse, pou li vinn enn gran
dife. Nou apel sa La Faya. Sa mem dife
la vi ki brile dan nou ek kan nou revey li, li rapel nou ki nou bizin selebre
lavi.”
A penn li fini dir mwa sa, bann krapo komans sante kouma dir bann
ravann pe bate.
“Krwak kaka krwak kaka krwak kaka ka ka krwak”
Zot kriye monte an kresendo ek li rezone dan bwa. Enn moman apre mo
tann enn son kayamb, ek Ti-Ver dir mwa ki bann ekalyptis pe fer zot son. Apre
mo nek tann enn deliz son ek kriye ek mo pa reisi distinge ki zanimo . Tou sala
ti pe fer enn zoli sinfoni. Bann rasinn lazwa kontinye al pli profon dan mo
lam. Mo bouze, mo anvi danse. Enn koloni laskar-dilo arive ek zot tournwaye
anba Mama Kol. Zot koregrafi mari zoli, li kordone ek lalimiyer bann boul lakol
donn zot lezel enn miltitid kouler. Zot refle paret anba ek partou, kouma enn
zoli larkansiel.
Dernie souvenir mo ena seki Ti-Ver ti divan mwa, avek so gran sourir ek
linn soufle lor mo de lizie. Apre, ti gramatin, mwa lor mo lili, tou sa bann
souvenir-la ankor dan mo latet. Mo anvi koze, mo anvi rakonte, me mo per
tansion bann la dir ki zis enn rev sa, ki mo pe invant zistwar. Napa zistwar,
napa rev, mwa mo kone ki monn viv, lazwa an mwa li ankor pe rezone. Mo leker
ankor pe ponp sa disan kinn fwete par sa iskapad noktirn ki Ti-Ver inn ofer
mwa. Mo leker ankor santi sa kriye krapo ki pe ale kouma ravann rezone. Mo
leker ankor pe al lor mem ritm ki leker Mama Later. San ki mo rakont kitsoz, mo leve, mo binye,
mo abiye ek mo vinn dan la kwizinn. Mo mama inn prepar mo dezene. Banann, dipin
diber ek dite. An silans mo manz tou,
ler mo fini poz mo tas mo zet enn regar lor mo mama. So zepol ti pe kourbe lor
latab la kwizinn. Li ti pe prepar manze pou midi. Monn trouv li paret pli
tipti, enn ti-kalite. Pa sa lekor ot ek solid ki ti donn pou fer kitsoz arive,
avanse ek reisi. Non, la enn lot fam ki monn trouve. Enn fam kinn perdi lespwar
ek kinn abandone. Non bizin pa abandone si li pa pe kapav, mwa mo bizin kapav
parski lavi pe revini. Nou bizin prepar so sime, se nou devwar pou donn lavi
enn sans. Mo atas mo simiz long mans, mo met mo sapo lapay ek mo sorti pou la
rod mo pios. Deor soley-la jam net. Jam pa jam, nanye pa pou aret mwa zordi.
Mo lev la tet, mo get nou karo. Latas-la paret insirmontab, mo repir
enn bon kout ek mo koumanse, platbann par platbann. Aras bann legim pouri, met
zot dan bouret ek al zet zot dan kwin kot nou pou fer fimie. Zot inn mor me zot
pou servi pou redonn lavi. Premi platbann fini, mo kare partou ek mo fer ban
siyon pou kapav ansemanse. Ler mo al atak deziem, mo santi enn lame lor mo
zepol.
“mo garson! Ki to pe fer, to sel pa pou kapav fer sa travay-la, les sa
la mem pa fatig twa”
“ma, si mo pa fer li personn pa pou vinn fer sa pou nou, nou bizin
rekoumanse, nou bizin replante, nou bizin redonn lavi, parski later-la pann
mor.”
Linn res trankil pandan enn bon bout letan. Apre linn tourn so ledo li
ale. Mwa mo rekoumanse, mo kontinye ziska ki mo tann so bann pa deriyer mwa. Mo
mama inn met so linz karo, enn lot zafer inn sanze. Linn vinn pli ot, li pe
marse kouma dir li pe al lager. Li tinn redres li kouma enn poto. So figir osi
nepli ena larm nepli ena tristes. Me seki ti pe resorti se determinasion, enn
lanvi pou sorti dan sa mare nwar ek pran enn bon demaraz. Sa zour la noun aras
tou legim mor, noun redres partou, noun sanz lafas nou zardin, noun redonn li
so koudey. Aster bizin deside ki pou plante,
ansemanse, aroze ek fer pouse. Ler noun fini, nou al lav nou bann zouti,
apre nou diboute depi nou lantre lakaz ek mo mama poz so lame lor mo zepol, li
dir mwa:
“Mersi tonn donn mwa lanvi pou rekoumanse, mersi tonn krwar dan labrez
ki mo ti krwar inn mor me ki ti bizin zis letan pou vant li pou fer dife-la
repran.” Li may mwa for ek ler mo get lao, mo trouv sa sourir ki renet lor so
figir. Sa swar-la nou lakaz inn repran lavi. Mo mama ti sirpas li dan la
kwizinn. So manze ti mari bon. Bolom mem ki souvan pa dir nanye inn koumans met
enn dialog. Nou ti riye sa swar-la. Lazwa ti pe rezone dan lakaz tol. Saler-la
ti sorti depli profon nou leker ek ti pe ranpli sa kwin nou lakaz. Mo ti pale
atann avek inpasians ler ki Ti-Ver pou reaparet. Kan tou dimoun inn fini dormi,
mwa mo lizie ankor ouver malgre fatig mo res tini. Me Ti-Ver zame inn vini.
Plizir zour inn pase me zame linn paret. Inn gagn letan pou plante, bann lagrin
zerme ek bann premie fey sorti, me zame Ti-Ver ti vini. Tou lezour mo mazinn
seki linn montre, tou leswar mo ferm mo lizie ek mo reviv sa linstan noun pase
ansam. Sa bann kouler ki ti iliminn lesiel, ki pe reflekte lor sak fey Mama
Kol. Mo res dan vizion sa bann moman-la ek mo dimann mwa si enn zour mo pou
retrouv li.
De trwa semenn pase, mo travay aroze fini ek monn fini ramas tou poul,
mo al anba pie lafours. Mo alonz lor lerb, mo telman anvi santi zot gidi mo
lekor me nanye pann arive. Mo tal mwa lor lerb.
Mo santi sa ti labriz ki pas ant mo bann pous lipie, mo ferm mo lizie.
Mo respir dousman ek mo kominik avec Mama Later. Mo santi sak batman mo leker,
answit mo santi ki mo fer enn avek later ek ki mo leker pe swiv so kadans. Mo
remersie li pou lavi kinn repran dan karo ek tou seki li ramenn pou nou. Monn
res la pandan lontan. Lavwa mo mama tir mwa dan mo meditasion, inn ler pou
rantre. Sa swar-la mo santi mwa pli pezib kan mo pran somey. Ler mo somey kase
Ti-Ver ti akote mwa ek li ti pe get mwa dormi.
“ala to ronfle-la” li kas enn riye
“kot to ti ete? Monn atann twa, to pa ti dir ki fet pou trwa zour? Me
plis ki enn mwa mo pa trouv twa!”
“trwa zour! wi Luka, sa zour dan milie la li pran letan ki li anvi,
parski Mama Later ki deside. Li deside komie letan li repran so plas, apre kan
sa inn arive lerla mem nou fet dernie zour”
“me mo pann partisip dan zour o milie la!”
“luka, to mama ek twa zot inn aport enn gran kontribision dan sa
travay-la. Zot inn trase ek Mama Later inn kontan ek zordi bizin fete, bizin
fet sa dife lavi kinn repran dan tou seki viv lor sa later. A nwale aster, zot
tou pe atann twa”
Dan segonn enn respirasion nou retrouv nou anba Mama Kol. La, Ti-Ver
dir mwa:
“tonn deza tann zwazo sante lanwit?”
“non!”
“Atann enn ti -mama!”
Mo tann enn zwazo ki komanse par enn ti melodi, enn deziem rantre apre
enn trwaziem. Melodi la ek so bann deziem ek trwaziem vwa koul dan mo zorey ek
li amenn sa la-zwa ki mo ti resanti kan nou ti anba Mama Kol premie fwa. Enn
minit apre, kouma dir enn la-troup an koler enn bann lezot zwazo vinn zwenn dan
lamizik-la. Sa kou-la li vinn plis enn kakofoni. Ti-Ver get mwa riye.
“zot telman kontan ki sakenn anvi montre so kamwad, an plis zot sant
pli for ki zot kapav pou ki reisi tann zot.”
Enn sel kout enn silans. Mama Kol drese, so bann brans mont ankor pli
lao ek bann boul lakol briye avek enn lalimiyer ki telman li ti for, li ti vinn
enn blan eklatan. Zot tou ki ti la, inn inklinn zot an sign respe pou Mama Kol.
Enn par enn bann boul la sape tonbe. Mo pa konpran mo rod Ti-Ver me so latet
res bese. Enn par enn zot roule lor later. Kouma sa lapli kinn tonbe lor tol mo
lakaz, bann boul-la eklate lor later. Mama Kol zet tou. Dousma-dousma apres sa,
so bann brans desann. Zot revinn kares
later. Mo get Ti-Ver ek so lizie nepli sa ver flio ki mo ti trouve premie fwa.
So kouler inn vinn fonse.
“ki-ariv twa Ti-Ver?”
“ inn ariv ler luka, inn ler pou mo ale…”
“ale? Me kot sa? Ki fer to bizin ale ?”
“mo bizin al resours mwa. Mo bizin rekonekte ar later. Zordi noun ariv
la-fin nou selebrasion, ek tonn reisi to mision. Tonn konpran lesansiel!
“Me se enn moman tris!”
“Non Luka, la-mem ki selebrasion lavi koumanse, la-mem nou koumans pran
gou, parski nou pas bann eprev ek nou bizin renet an nou mem, sak levennman dan
nou lavi rann nou pli for, nou sanze nou azout enn lafors dan nou mem. Nou
akeir lezot dimoun dan nou fami. Kouma twa zordi”
Kouma li fini pronons sa bann mo-la, Mama Kol koumans sanz kouler. So
tron koumas illimine. Ler mo get anba mo lipie mo trouv so bann rasinn kinn
tale dan later koumans briye. Mo dekouver kouma so rasinn ti nate dan profonder
later. Lalimiyer-la pran depi anba ek remont ziska bout brans ek fey. Mo trouv
enn bann ti perl koumans forme ek bann boul lakol repran plas lor Mama-Kol.
Sann fwa-la zot ti enn la limiyer ver parey kouma lizie Ti-Ver. Kouma zot
paret, sinfoni bann zanimo koumanse. Ti ena enn tel vibrasion ki zot tou
koumans bouz dan tou kote. Ti-Ver get mwa ek li anvoy so lame pou enn dans. Mo
bliye pou enn moman mo douler ki mo pou nepli trouv li. Lor son ki ti rezone,
noun danse, noun kriye parski lazwa-la ti telman for. Enn efori.
Zordi, vint-an apre, mo ankor lor mo ti-zil. Monn bien grandi. Noun
kontign travay later. Telman linn raporte ki nou bizin koumans partaze. Ar seki
noun partaze, nou kre bann lyin. Kot nou ti zis nou ek nou mem, nou fami inn
grandi. Later ti donn nou plis ki bizin ek noun koumans vande. Dimoun ti vinn
get nou pou aste. Mo mama koumans pous mwa pou al swiv bann kour. Ler monn
komanse ti bien difisil me monn manz ar li. Monn aprann bout par bout, konesans
mo gagne mo aplik li dan mo travay. Nou zesion later inn vinn pli fasil, nou
itiliz maximum resours pou nou prodiksion pli efikas. Tou kas ki noun gagne
noun ramase pou grandi nou lakaz. Lakaz tol ti res anplas me nou reisi konstrir
enn pli solid par deriyer. Tou seki lavi in donn nou, nou redonn li lezot.
Mo ankor kas poz anba pie la-fours. Mo pann bliye Ti-Ver. Mo ankor
mazinn so gran sourir ek so souf lor mo figir. Mo ankor mazinn kouma lavi ti
selebre sa de sware-la. Mo ankor mazine ek telman monn mazine ki monn reisi
konvink mo paran ki nou osi apre sak rekolt nou bizin remersie lavi, lanatir ek
Bondie ki lao kinn permet nou trouv fri nou travay. Fer sink-an depi ki noun
koumans organiz sa fet-la. Monn esey reprodwir seki monn viv anba Mama-Kol.
Girland nate dan nou lakour parey kouma bann boul lakol. Noun balye anba pou ki
tou bien prop lerla noun instal sez ek ban pou tou bann invite. Dayer zot
la-mem zordi. Tou bann madam inn vinn boner ek zot pe donn koud-me dan la
kwizinn. Tou seki later inn prodwir nou pou servi pou fer enn bon repas. Bann
zanfan pe galoupe partou kouma dir ban laskar-dilo ek zot riye ansam avek zot
linonsans amenn enn lazwa dan mo leker. Mo santi labrez ki dan mwa koumans
alime. Dife pou pran dan pa lontan. Monn dimann sakenn amenn enn bann bout
dibwa sek. Se zot kontribision pou sa trwa zour selebrasion. Nou pou alim enn
gran dife lerla sakenn pou alimant li ar dibwa pou ki li pran ek li fer enn bel
La Faya. Bann zom inn amenn zot latiray. Ravann, triang ek maravann. Bolom-la
li res get delwin. Linn tale dan so fotey ek li obzerve.
Mwa osi mo obzerv lesiel. Soley pe al kasiet ek li anvoy so bann dernie
reyon. Lerla-mem mo trouv enn akwarel kouler kot ble melanz dan rouz ek poz lor
enn fon oranze ek gri. Enn sourir monte ziska zorey, mo mazinn Ti-Ver. Tou
dimoun inn zwenn divan pake dibwa, sak memb reini enn fami, zot regar lor mwa
ek atann mo signal. Mo vinn kot pake dibwa, mo azenou dan later, mo mazinn
Mama-Kol. Mo dir:
“bonswar, inn ler pou la Faya large!”
Mo alim pake dibwa ek mo get li pran. Li monte dan lesiel, mo may mama
so likou ek mo dir li:
“tou inn koumanse parski noun krwar ki dime pou meyer, noun krwar dan
sa later, noun krwar dan nou lame ek seki nou kapav fer”
Ler mo fini pronons mo bann mo, bann ravann koumans rezone, maravann
osi large, triang komans koze ek kouma zwazo ti pe sante dan lanwit bann lavwa
tou saki ti reini koumans sante:
“la faya large, tile-ola-e-ola-ile, la faya large, tile-ola-e-ola-ilo…”
Ziska gramatin nou ale !
Steve Maudrame © 2017
Comments
Post a Comment