Renesans

 

Renesans

Steve Maudrame © 2017

 

Mwa Luka, set-an, mo pou rakont zot mo zistwar. Napa zistwar “Enn zour dan enn peyi, enn prins ek enn prinses” me plito “enn zour lor enn ti zil Moris, dan enn lakaz an tol, kot manze parfwa rar, kot diri nwaye dan bouyon nou manze”. Enn lavi bien simp kot pena okenn falbala, tam-tam ou la faya kouma bann-la dir. Souvan nou ti tann zot amize, nou ti tann boner ki zot ti fer resanti. Me nou, nou ti zis nou ek nou mem. Anfin sa li mo realite. Mo sel zanfan dan lakaz, mo papa al trase tou le gramatin. Linn fini sorti avan ki mo leve, mo mama li res dan lakaz, gramatin fer louvraz, an mem tan okip mwa, kwi manze, okip zardin, okip zanimo. Mo pa al lekol, mo ledikasion se mo mama ki fer li. Monn aprann konte parski mo bizin kone komie poul nou ena parski mwa ki responsab ramas zot dan aswar.

 

“Nou ena douz poul Luka, pa bliye, to bizin kont zot avan  to ferm zot dan kazot” mo mama tou letan repet mwa sa.

 

Mo lakaz mo bien kontan li. Kot mo reste pena boukou dimoun. Nou lakour impe gran me nou lakaz pa telman. Kan lizour mo pa kontan res andan parski fer tro so. Mo baz li anba pie lafours ki tom zis divan nou laport. Samem premie kitsoz mo kontan admire kan mo leve dan gramatin. Soley pe zwe dan so bann brans ek feiyaz. Kan li ti ariv bien lao dan lesiel, ena enn gro lombraz ek gagn bon ler anba pie-la. Se mo mama kinn donn mwa gou sa baz-la. Kan mo ti enn baba li tiamenn mwa anba pie sak fwa ki mo gro plore. Li dir mwa sel plas ki mo ti pe res trankil ek la mo ti kapav dormi lontan.

 

Zis apre pie lafours la ti ena enn larivier. Li ti touletan ena dilo ki koule. Zame pa ti sek. Mo papa inn reisi fouy enn transe depi larivier-la pou vinn ranpli enn basin dan nou lakour. Sa mem dilo nou ti pe servi pou bann zanimo, ek aroz nou zardin. Tou letanto kan soley ti bese mo mama ek mwa nou al dan zardin. Li trap pios pou tir tou bann move lerb ek mwa mo al rod dilo dan larozwar ek mo koumans aroz platbann par platbann. Nou ti fier parski rekolt ti pe paret bon sa kou-la. Noun plant karot, bred tom pous, leti, sousou, ziromon ek brinzel. Nou ti vey lor sa plantasion-la kouma de solda pe gard enn trezor larenn.

 

Impe pli lwin dan karo ti ena bann pie ki pran impe plis letan. Nou ti ena enn kwin pou manioc, patat ek may. Nou lazourne ti fini dan karo ziska ki mo papa rantre. La, nou tou al binye ek nou pran plas pou manze. Zordi meni: diri bouiyon bred sousou rougay touni. Repa-la ti pas dan trankilite. Ek kouma tou dimoun fini, mo dernie travay koumanse: al lav lasiet. Deor dan nwar ek zis lalimiyer lalinn ek enn lalamp petrol mo degaze lave. Enn zafer intrig mwa sa swar-la. Pie lafours pa ti trankil ditou. Li ti pe koumans bouz brit. Divan ti pe fatig li. Ler mo get lao lor montagn, enn lepeser niaz nwar inn bare. Mo rantre ek mo dimann mo papa:

 

“Pa, deor divan inn lev enn kou, loder later pe leve ek niaz nwar pe vinn lor nou. Ki pe arive?”

 

Li res dan so silans, kouma li abitie, me so regar sanze, dekonserte ek desanpare. Li sorti ek get lao montagn.

 

“Enn gro lapli pe kraze lor montagn ek nou pa pou tarde pou gagn li nou osi. Mo get deor seki bizin ramase. Twa ek Luka ferm tou laport, lafnet ek prepar bann bol bake parski dilo pou swinte.”

 

Kouma bann solda inn gagn zot direktiv mo mama ek mwa nou degaze ferm partou ek organiz seki bolom-la inn dir fer. A penn li rantre ek ferm laport ki nou tann lapli kraze. Li koumans bien dousman tok-tok, kalang-kalang. Apre li vinn kouma dir enn mitrayet lor nou tol. Lesiel nek vomi sa lapli la, kouma dir li ti ankoler, kouma dir li ti pe kriye telma li tini sa pwa-la lor so leker. Enn la nwit sa inn ale. Nou pann kapav dormi. Ti ena enn silans dan lakaz malgre tapaz la pli. Enn silans dan nou leker parski nou ti konpran ki pe pase deor. Divan pe engouf li dan sak fant nou lakaz. Sa ti pe kre bann son ki ti pe fer mwa per. San bizin gagn linstriksion, sakenn ti pe devid bol ou kivet ki ti divan li. Premie fwa monn viv sa silans-la. Kouma dir lamor pe pase deor ek nou ti pe bizin res trankil pou ki li pa tann nou.

 

Mo pa kone ki ler monn gagn somey me ler mo leve lakaz ti vid. Mo galoupe mo al rod mo bann paran ek ler mo sorti mo trouv mo papa so de lame lor so latet. Mo mama zis deriyer li inn asiz anba so figir dan so lame ek li pe plore. Mo get otour ek mo leker desire, mo santi enn boul lor mo lestoma ki mont ziska dan mo lagorz. Lariviyer inn sorti depi so kour normal, linn grosi ek dilo ti pe desann avec gro presion. Nou karo osi inn anba dilo, tou nou zefor inn anba dilo. Pou bizin rekoumanse. Mo trap zepol mo mama, li vire li get mwa. So de lizie inn rouz, so larm pe res koule. Li may mwa ek li plore. Mo santi saler so larm koul dan mo ledo. So labous poze lor mo zepol esey touf sa kriye lakoler ki rezonn dan so lagorz.

 

“Nou pou bizin rekoumanse, me avan tou bizin atann dilo retir li” mo papa so bann premie mo. Li dir sa san mem enn regar lor nou. Li kone ki travay mons pe atann so fam ek so piti. Ki douler ena dan nou leker parski noun pas boukou letan pou ki sa zardin-la vinn seki linn vini. Linn trouve ki lamour nou ena pou sa later-la. Koneksion ki nou ti ena kan nou de lame pe trafike dan later, aras bann move-zerb, dres bann platbann ek kontanple bann fey ki pe grandi.

 

Mo mama ek mwa noun res kat zour san fer nanye. Kouma dir kitsoz inn mor dan nou. Mo ti nepli anvi al anba pie lafours. Mo res la, lor padport ek mo get dilo la retir li dousma-dousma. Mo rapel zour ki tou sanze pou mwa. Sa zour la lariviyer ti repran so plas, delo ti fini sek partou, nou pa ti ankor tir ban legim mor-la. Later-la ti pe atann nou, atann nou bann kout pios pou refer so lafas. Me kouraz nou ti napli ena. Sa zour-la, zis avan soley al dormi mo remark ki lesiel  ti ena enn ton rouz-oranze. Kouma dir ti ena enn dife kinn alime lot kote pie lafours. Monn res lontan admir sa tablo-la ziska inn ler pou rantre ek ki lesiel inn retrouv kouler lanwit. Sa swar-la monn manze  trankil, pa kapav gronye parski pa ti ena nanye pou fer enn kari serye. Meni ti diri briye dan dizef. Monn al dormi avek enn gran vid dan mo-mem. Mo nepli anvi nanye. Somey trape san okenn rev.

 

Dan mo somey, mo santi bann ti le dwa gidi mo lipie. Mo leve ek mo get dan lasam. Mo ti krwar mo mama kinn lev mwa, parski ti so labitid pou lev mwa koum sa. Me ti ankor nwar dan lasam. Personn pa ti ankor leve. Mo realonze. La mo santi enn lame ki trap mo lipie ek sakoy li. Ler mo gete mo trouv enn ti lame avec bann ledwa bien long. Monn soke ek mo asiz lor lili. So latet koumans paret lerla mo dekouver li. Premie kou mo pa ki oule krwar me li ti divan mwa ek mo pa pe reve. Li ti preske mem oter ar mwa. Enn figir bien larz, so lizie ti mari zoli, bien gran ek kouler ver, preske flio. Li pa ti ena nene me zis de ti fant. Enn ti la bous ki sanze pou donn mwa enn gran sourir kouma mo get li. Li ti kouma enn zanfan. So la peau ti enn ton kwivre mat. Li pa ti ena linz lor li. Zafer ki ti plis intrig mwa ler mo pe devizaz li depi lao ziska anba se ki so lipie ti ena zis trwa zortey. Ek ler li anvoy so lame, kouma dir pou invit mwa pou enn dans, mo remarke ki so lame osi parey, ti ena zis trwa ledwa. Zot ti finn ek bien long ek so zong ti epe ek ron. Li pa ti koze, linn res la avek so gran sourir ek so lame ki linn avans ver mwa ek pe atann mo repons.

 

Dan silans lanwit, mo santi so lavwa koz dan pli profon mo-mem.

 

“Vini! Swiv-mwa! Na pa bizin per”

 

Lerla mo trap so lame. Mo desann lor lili ek mo poz mo de lipie. Li dibout an fas ek mwa. Li get mwa dan mo lizie. Mwa mo pa pe kapav anpes mwa admir so regar. Enn sourir sintiye lor nou de figir. Li kol so fron ar pou mwa ek li pran enn bon lesouf. Seki mo rapel, se so ban bout li pie ek ledwa koumans eklere, kouma bann glob dan lakaz. Linstan apre san ki mo realize, monn retrouv mwa deor anba pie lafours. Deor ti pe fer fre ek enn labrim inn leve. Linn fer enn nap partou kouma sa bann niaz ki ti rekouver montagn. Li ti ankor pe trap mo lame. Li invit mwa get lao. Lesiel ti nwar ek bann zetwal ti pe briye kouma zame monn trouv zot briye. Dan mo lakontantman mo santi enn bann gidi anba mo lipie. Li get mwa ek li riye ek sa ki li pronons enn mo, mo tann li dir mwa:

 

“Bann lerb pe resanti to lazwa, ek zot ousi pe kontan. Zot maniyer mem-sa. Zot kontan pran nou par sirpriz”

 

“Nou ? Zot a plizir ?” mo dimann-li. Ek mo abriti parski okenn mo pann sorti par mo labous.

 

“Kan mo dir nou, se tou seki mars so sa later. Apre to pou abitie ar nou mod kominikasion” apre sa li kas enn gran riye.

 

“Ki to ete? Kot to sorti ?”

 

Lerla li koumans rakont mwa so lekzistans. Li pena nom, li ekziste, se sel kitsoz ki li kone. Li ena enn fonksion presi; vey lor sa parti later lor ki linn ne la. Li trouv lizour ena bien lontan li mem pa kapav dir komie letan. Me, depi linn ne li kone ki travay li ena pou fer. Okip sa later-la avek tou seki pouse lor la, tou lavi ki enalor sa later-la ena so valer ek li responsab pou vey a lekilib ki ena ant sak kreatir ek plant.

 

“Me ki fer tonn finn rod mwa? Ki mo rol ladan?”

 

“To kone, tou kreatir ek plant ki lor sa parti terin-la kone kouma twa ek to mama zot ena lamour pou sa later-la. Kouma zot trase pou ki lavi sorti depi lagrin ziska li zerme ek donn fri. Tou le zour nou get zot partisip dan sa sikl-la. Zot inn konn lapli, zot inn konn perdi tou zot plantasion ek zordi zot bien trist. Noun santi ki to nepli anvi kontinye. Me to bizin rekoumanse. To de lame inn fer pou travay later. Ek... lavi pe atann twa.”

 

“Me kouma? mo nepli anvi nanye”

 

“To rapel avan to al manze lesiel ti sanz kouler ? zisteman inn ariv ler pou nou rezwir, pou nou les eklat nou lazwa!”

 

“Ki lazwa? partou inn mor!”

 

“Mo remersie lanatir ki permet nou rekoumanse, parski li importan. Tou kitsoz zame al dapre plan. Ek sovan kan pe al tro traver lerla mem ena bann evennman ki ramenn nou lor bon sime ek nou kapav repran la rout.”

 

“Mo pa pe tro konpran seki to pe rod dir”

 

“Li simp, parfwa bizin ena dezord pou ki trouv lord, dezord-la li arive pou enn bon rezon.  Nou bizin par per pou rekoumanse parski lavi li enn larou ki tourne.. Nou lafors li dan sa lesperans ki tou kitsoz pou rant dan lord.”

 

“Me noun perdi letan ar tou sa kiltir-la ek zordi nepli ena nanye, mo nepli ena kuraz pou real trap pios.”

 

“Pa bliye sa don ki to ena dan twa, avek to de lame to kapav redonn lavi sa later kinn defigire, later kinn perdi so valer, to kapav redonn li so dinite. Bon ase koze, noun vinn rod twa pou invit twa dan nou festivite ek inn ler pou amize”

 

“Ki festivite?”

 

“Be, sa koumanse zordi, ek nou ena trwa zour pou selebre lavi, parski lavi pe revini.”

 

San ki mo atann li trap mo lame ek koumans galoup dan lerb. Zame mo pa pou bliye sa sansasion kinn pran mwa-la. Mo santi enn lazwa enorm ki gonfle dan mo leker. Kouma dir enn pie lafors inn plante dan pli profon mo mem ek so lagrin inn zerme an tout vites ek li exploze pou fer grandi so bann brans ek fey. Mo santi tou sa la deploye an mwa, kouma so bann rasinn ki al dan profonder later. Li travers mo lagorz ek mo tann mwa kriye “we!”. Nou ti pe galoupe, mo pa kone kot li ti pe amenn mwa me mo ti pe swiv. Lerb ti impe ot ek mo santi zot karess lor mo lebra. Zot laroze kalme mo douler, mo bann apreansion, mo koler, ek fer mwa revinn sa zanfan ki mo ti bizin ete. Pou enn moman mo dekouver linonsans mo lanfans.

 

Nou ti pe al telman vit mo pa reisi kone kot noun pase ni kot nou ete. Ler li arete mo remarke ki tou sa vites noun galoupe, mo mem pa esoufle.

 

“kot nou ete? Ki to pe montre mwa-la?”

 

“vini ek fer kouma mwa, swiv-mwa ek fer parey koma mwa. Mo pou prezant twa gran-mer sa later-la. Li ena bokou pou rakonte. Ek nou vinn rod so benediksion avan nou demar nou fet.”

 

Li mars ankor enn vin-met pli divan ek li aret divan enn gro pie lakol. Pie-la ti telman gro ki so bann brans ti pe kares later. Dan klarte lalinn mo remarke ki li ti ena boukou boul lakol lor li.

 

“to sir to pena enn nom? Pou mwa bien difisil pou kominik koum sa.”

 

“non”, li dir avek enn gran sourir, “rod enn pou mwa”

 

“ti-ver, akoz kouler to lizie”

 

“haha, enn mari nom sa, me li zoli”

 

Mo swiv Ti-Ver ek li avans brans pie lakol ek nou retrouv nou anba kouma dir enn latant. Later anba ti prop kouma dir enn dimoun inn vinn netwaye avek enn balye koko. Ti-Ver koste avek pie-la ek may so tron. Li dir:

 

“Bonswar Mama Kol, inn ler pou large”

 

Ti-Ver fer mwa sign pou vini ek repet seki li finn fer. Mo fer parey ek ler mo fini mo santi son tron bouze dan mo lebra. Mo dekale, ek mo vinn deriyer Ti-Ver. Mo leker bat san mil a ler. Mo ti kamarad so sourir touzour osi gran lor so figir. So leksitasion monte ek li koumans danse kan bann brans-la bouze. Zot remonte ek bann grap lakol koumans paret. Enn par enn, zot koumans sintiye. Zot vinn parey kouma bout ledwa Ti-Ver kan linn vinn get mwa kot mwa. Zot briye kouma bann glob. Ti fer mari kler anba Mama Kol. Enn labriz leve ek pas anba Mama Kol ek pous for dan tou direksion, kouma dir linn pran tou lalimiyer ki ti ena ek al ramenn sa sak kwin bwa.

 

“Aster nou koumanse, rest lamem ek ouver to lizie ek to zorey. Sak boul reprazant sak espes lor nou later. Li reprezant laflam ki ena dan zot. Sakenn ena enn labrez ki pe atann kout van pou li rekoumanse, pou li vinn enn gran dife. Nou apel sa La Faya.  Sa mem dife la vi ki brile dan nou ek kan nou revey li, li rapel nou ki nou bizin selebre lavi.”

 

A penn li fini dir mwa sa, bann krapo komans sante kouma dir bann ravann pe bate.

 

“Krwak kaka krwak kaka krwak kaka ka ka krwak”

 

Zot kriye monte an kresendo ek li rezone dan bwa. Enn moman apre mo tann enn son kayamb, ek Ti-Ver dir mwa ki bann ekalyptis pe fer zot son. Apre mo nek tann enn deliz son ek kriye ek mo pa reisi distinge ki zanimo . Tou sala ti pe fer enn zoli sinfoni. Bann rasinn lazwa kontinye al pli profon dan mo lam. Mo bouze, mo anvi danse. Enn koloni laskar-dilo arive ek zot tournwaye anba Mama Kol. Zot koregrafi mari zoli, li kordone ek lalimiyer bann boul lakol donn zot lezel enn miltitid kouler. Zot refle paret anba ek partou, kouma enn zoli larkansiel.

 

Dernie souvenir mo ena seki Ti-Ver ti divan mwa, avek so gran sourir ek linn soufle lor mo de lizie. Apre, ti gramatin, mwa lor mo lili, tou sa bann souvenir-la ankor dan mo latet. Mo anvi koze, mo anvi rakonte, me mo per tansion bann la dir ki zis enn rev sa, ki mo pe invant zistwar. Napa zistwar, napa rev, mwa mo kone ki monn viv, lazwa an mwa li ankor pe rezone. Mo leker ankor pe ponp sa disan kinn fwete par sa iskapad noktirn ki Ti-Ver inn ofer mwa. Mo leker ankor santi sa kriye krapo ki pe ale kouma ravann rezone. Mo leker ankor pe al lor mem ritm ki leker Mama Later.  San ki mo rakont kitsoz, mo leve, mo binye, mo abiye ek mo vinn dan la kwizinn. Mo mama inn prepar mo dezene. Banann, dipin diber ek  dite. An silans mo manz tou, ler mo fini poz mo tas mo zet enn regar lor mo mama. So zepol ti pe kourbe lor latab la kwizinn. Li ti pe prepar manze pou midi. Monn trouv li paret pli tipti, enn ti-kalite. Pa sa lekor ot ek solid ki ti donn pou fer kitsoz arive, avanse ek reisi. Non, la enn lot fam ki monn trouve. Enn fam kinn perdi lespwar ek kinn abandone. Non bizin pa abandone si li pa pe kapav, mwa mo bizin kapav parski lavi pe revini. Nou bizin prepar so sime, se nou devwar pou donn lavi enn sans. Mo atas mo simiz long mans, mo met mo sapo lapay ek mo sorti pou la rod mo pios. Deor soley-la jam net. Jam pa jam, nanye pa pou aret mwa zordi.

 

Mo lev la tet, mo get nou karo. Latas-la paret insirmontab, mo repir enn bon kout ek mo koumanse, platbann par platbann. Aras bann legim pouri, met zot dan bouret ek al zet zot dan kwin kot nou pou fer fimie. Zot inn mor me zot pou servi pou redonn lavi. Premi platbann fini, mo kare partou ek mo fer ban siyon pou kapav ansemanse. Ler mo al atak deziem, mo santi enn lame lor mo zepol.

 

“mo garson! Ki to pe fer, to sel pa pou kapav fer sa travay-la, les sa la mem pa fatig twa”

 

“ma, si mo pa fer li personn pa pou vinn fer sa pou nou, nou bizin rekoumanse, nou bizin replante, nou bizin redonn lavi, parski later-la pann mor.”

 

Linn res trankil pandan enn bon bout letan. Apre linn tourn so ledo li ale. Mwa mo rekoumanse, mo kontinye ziska ki mo tann so bann pa deriyer mwa. Mo mama inn met so linz karo, enn lot zafer inn sanze. Linn vinn pli ot, li pe marse kouma dir li pe al lager. Li tinn redres li kouma enn poto. So figir osi nepli ena larm nepli ena tristes. Me seki ti pe resorti se determinasion, enn lanvi pou sorti dan sa mare nwar ek pran enn bon demaraz. Sa zour la noun aras tou legim mor, noun redres partou, noun sanz lafas nou zardin, noun redonn li so koudey. Aster bizin deside ki pou plante,  ansemanse, aroze ek fer pouse. Ler noun fini, nou al lav nou bann zouti, apre nou diboute depi nou lantre lakaz ek mo mama poz so lame lor mo zepol, li dir mwa:

 

“Mersi tonn donn mwa lanvi pou rekoumanse, mersi tonn krwar dan labrez ki mo ti krwar inn mor me ki ti bizin zis letan pou vant li pou fer dife-la repran.” Li may mwa for ek ler mo get lao, mo trouv sa sourir ki renet lor so figir. Sa swar-la nou lakaz inn repran lavi. Mo mama ti sirpas li dan la kwizinn. So manze ti mari bon. Bolom mem ki souvan pa dir nanye inn koumans met enn dialog. Nou ti riye sa swar-la. Lazwa ti pe rezone dan lakaz tol. Saler-la ti sorti depli profon nou leker ek ti pe ranpli sa kwin nou lakaz. Mo ti pale atann avek inpasians ler ki Ti-Ver pou reaparet. Kan tou dimoun inn fini dormi, mwa mo lizie ankor ouver malgre fatig mo res tini. Me Ti-Ver zame inn vini. Plizir zour inn pase me zame linn paret. Inn gagn letan pou plante, bann lagrin zerme ek bann premie fey sorti, me zame Ti-Ver ti vini. Tou lezour mo mazinn seki linn montre, tou leswar mo ferm mo lizie ek mo reviv sa linstan noun pase ansam. Sa bann kouler ki ti iliminn lesiel, ki pe reflekte lor sak fey Mama Kol. Mo res dan vizion sa bann moman-la ek mo dimann mwa si enn zour mo pou retrouv li.

 

De trwa semenn pase, mo travay aroze fini ek monn fini ramas tou poul, mo al anba pie lafours. Mo alonz lor lerb, mo telman anvi santi zot gidi mo lekor me nanye pann arive. Mo tal mwa lor lerb.  Mo santi sa ti labriz ki pas ant mo bann pous lipie, mo ferm mo lizie. Mo respir dousman ek mo kominik avec Mama Later. Mo santi sak batman mo leker, answit mo santi ki mo fer enn avek later ek ki mo leker pe swiv so kadans. Mo remersie li pou lavi kinn repran dan karo ek tou seki li ramenn pou nou. Monn res la pandan lontan. Lavwa mo mama tir mwa dan mo meditasion, inn ler pou rantre. Sa swar-la mo santi mwa pli pezib kan mo pran somey. Ler mo somey kase Ti-Ver ti akote mwa ek li ti pe get mwa dormi.

 

“ala to ronfle-la” li kas enn riye

 

“kot to ti ete? Monn atann twa, to pa ti dir ki fet pou trwa zour? Me plis ki enn mwa mo pa trouv twa!”

 

“trwa zour! wi Luka, sa zour dan milie la li pran letan ki li anvi, parski Mama Later ki deside. Li deside komie letan li repran so plas, apre kan sa inn arive lerla mem nou fet dernie zour”

 

“me mo pann partisip dan zour o milie la!”

 

“luka, to mama ek twa zot inn aport enn gran kontribision dan sa travay-la. Zot inn trase ek Mama Later inn kontan ek zordi bizin fete, bizin fet sa dife lavi kinn repran dan tou seki viv lor sa later. A nwale aster, zot tou pe atann twa”

 

Dan segonn enn respirasion nou retrouv nou anba Mama Kol. La, Ti-Ver dir mwa:

 

“tonn deza tann zwazo sante lanwit?”

 

“non!”

 

“Atann enn ti -mama!”

 

Mo tann enn zwazo ki komanse par enn ti melodi, enn deziem rantre apre enn trwaziem. Melodi la ek so bann deziem ek trwaziem vwa koul dan mo zorey ek li amenn sa la-zwa ki mo ti resanti kan nou ti anba Mama Kol premie fwa. Enn minit apre, kouma dir enn la-troup an koler enn bann lezot zwazo vinn zwenn dan lamizik-la. Sa kou-la li vinn plis enn kakofoni. Ti-Ver get mwa riye.

 

“zot telman kontan ki sakenn anvi montre so kamwad, an plis zot sant pli for ki zot kapav pou ki reisi tann zot.”

 

Enn sel kout enn silans. Mama Kol drese, so bann brans mont ankor pli lao ek bann boul lakol briye avek enn lalimiyer ki telman li ti for, li ti vinn enn blan eklatan. Zot tou ki ti la, inn inklinn zot an sign respe pou Mama Kol. Enn par enn bann boul la sape tonbe. Mo pa konpran mo rod Ti-Ver me so latet res bese. Enn par enn zot roule lor later. Kouma sa lapli kinn tonbe lor tol mo lakaz, bann boul-la eklate lor later. Mama Kol zet tou. Dousma-dousma apres sa, so bann brans  desann. Zot revinn kares later. Mo get Ti-Ver ek so lizie nepli sa ver flio ki mo ti trouve premie fwa. So kouler inn vinn fonse.

 

“ki-ariv twa Ti-Ver?”

 

“ inn ariv ler luka, inn ler pou mo ale…”

 

“ale? Me kot sa? Ki fer to bizin ale ?”

 

“mo bizin al resours mwa. Mo bizin rekonekte ar later. Zordi noun ariv la-fin nou selebrasion, ek tonn reisi to mision. Tonn konpran lesansiel!

 

“Me se enn moman tris!”

 

“Non Luka, la-mem ki selebrasion lavi koumanse, la-mem nou koumans pran gou, parski nou pas bann eprev ek nou bizin renet an nou mem, sak levennman dan nou lavi rann nou pli for, nou sanze nou azout enn lafors dan nou mem. Nou akeir lezot dimoun dan nou fami. Kouma twa zordi”

 

Kouma li fini pronons sa bann mo-la, Mama Kol koumans sanz kouler. So tron koumas illimine. Ler mo get anba mo lipie mo trouv so bann rasinn kinn tale dan later koumans briye. Mo dekouver kouma so rasinn ti nate dan profonder later. Lalimiyer-la pran depi anba ek remont ziska bout brans ek fey. Mo trouv enn bann ti perl koumans forme ek bann boul lakol repran plas lor Mama-Kol. Sann fwa-la zot ti enn la limiyer ver parey kouma lizie Ti-Ver. Kouma zot paret, sinfoni bann zanimo koumanse. Ti ena enn tel vibrasion ki zot tou koumans bouz dan tou kote. Ti-Ver get mwa ek li anvoy so lame pou enn dans. Mo bliye pou enn moman mo douler ki mo pou nepli trouv li. Lor son ki ti rezone, noun danse, noun kriye parski lazwa-la ti telman for. Enn efori.

 

Zordi, vint-an apre, mo ankor lor mo ti-zil. Monn bien grandi. Noun kontign travay later. Telman linn raporte ki nou bizin koumans partaze. Ar seki noun partaze, nou kre bann lyin. Kot nou ti zis nou ek nou mem, nou fami inn grandi. Later ti donn nou plis ki bizin ek noun koumans vande. Dimoun ti vinn get nou pou aste. Mo mama koumans pous mwa pou al swiv bann kour. Ler monn komanse ti bien difisil me monn manz ar li. Monn aprann bout par bout, konesans mo gagne mo aplik li dan mo travay. Nou zesion later inn vinn pli fasil, nou itiliz maximum resours pou nou prodiksion pli efikas. Tou kas ki noun gagne noun ramase pou grandi nou lakaz. Lakaz tol ti res anplas me nou reisi konstrir enn pli solid par deriyer. Tou seki lavi in donn nou, nou redonn li lezot.

 

Mo ankor kas poz anba pie la-fours. Mo pann bliye Ti-Ver. Mo ankor mazinn so gran sourir ek so souf lor mo figir. Mo ankor mazinn kouma lavi ti selebre sa de sware-la. Mo ankor mazine ek telman monn mazine ki monn reisi konvink mo paran ki nou osi apre sak rekolt nou bizin remersie lavi, lanatir ek Bondie ki lao kinn permet nou trouv fri nou travay. Fer sink-an depi ki noun koumans organiz sa fet-la. Monn esey reprodwir seki monn viv anba Mama-Kol. Girland nate dan nou lakour parey kouma bann boul lakol. Noun balye anba pou ki tou bien prop lerla noun instal sez ek ban pou tou bann invite. Dayer zot la-mem zordi. Tou bann madam inn vinn boner ek zot pe donn koud-me dan la kwizinn. Tou seki later inn prodwir nou pou servi pou fer enn bon repas. Bann zanfan pe galoupe partou kouma dir ban laskar-dilo ek zot riye ansam avek zot linonsans amenn enn lazwa dan mo leker. Mo santi labrez ki dan mwa koumans alime. Dife pou pran dan pa lontan. Monn dimann sakenn amenn enn bann bout dibwa sek. Se zot kontribision pou sa trwa zour selebrasion. Nou pou alim enn gran dife lerla sakenn pou alimant li ar dibwa pou ki li pran ek li fer enn bel La Faya. Bann zom inn amenn zot latiray. Ravann, triang ek maravann. Bolom-la li res get delwin. Linn tale dan so fotey ek li obzerve.

 

Mwa osi mo obzerv lesiel. Soley pe al kasiet ek li anvoy so bann dernie reyon. Lerla-mem mo trouv enn akwarel kouler kot ble melanz dan rouz ek poz lor enn fon oranze ek gri. Enn sourir monte ziska zorey, mo mazinn Ti-Ver. Tou dimoun inn zwenn divan pake dibwa, sak memb reini enn fami, zot regar lor mwa ek atann mo signal. Mo vinn kot pake dibwa, mo azenou dan later, mo mazinn Mama-Kol. Mo dir:

 

“bonswar, inn ler pou la Faya large!”

 

Mo alim pake dibwa ek mo get li pran. Li monte dan lesiel, mo may mama so likou ek mo dir li:

 

“tou inn koumanse parski noun krwar ki dime pou meyer, noun krwar dan sa later, noun krwar dan nou lame ek seki nou kapav fer”

 

Ler mo fini pronons mo bann mo, bann ravann koumans rezone, maravann osi large, triang komans koze ek kouma zwazo ti pe sante dan lanwit bann lavwa tou saki ti reini koumans sante:

“la faya large, tile-ola-e-ola-ile, la faya large, tile-ola-e-ola-ilo…”

Ziska gramatin nou ale !

 

Steve Maudrame © 2017

Comments

Popular Posts